- Napriek zhoršujúcim sa podmienkam na investovanie firmy v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe plánujú celkovo zvýšiť investície.
- Podiel firiem, ktoré vnímajú náklady na energie ako obmedzenie, stúpol na 87 % (v roku 2021 investovalo do energetickej efektívnosti 39 % firiem).
- O čosi viac než tretina firiem v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe vyvinula alebo zaviedla nové produkty, procesy alebo služby, pričom najvyššia úroveň korporátnych inovácií v regióne bola zaznamenaná v Slovinsku (48 %) a Poľsku (44 %).
- Polovica firiem v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe uvádza, že zmena klímy má vplyv na ich podnikanie, no iba jedna tretina z nich sa chráni (napríklad formou poistenia alebo znížením expozície).
V druhom štvrťroku 2022 firmy v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe uviedli, že ich podmienky na investovanie sa drasticky zhoršili, a to viac než priemer EÚ. Očakávali, že podmienky na podnikanie v ich sektoroch sa budú i naďalej zhoršovať, spolu so všeobecnými hospodárskymi a politickými pomermi. Celkovo však mali firmy v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe v pláne investovať v roku 2022 viac než v roku 2021. Jedným z dôvodov tohto kroku bola pandémia, ktorá firmy podnietila k tomu, aby sa viac digitalizovali, vyvíjali nové produkty a skracovali svoj dodávateľský reťazec. Rozšírilo sa využívanie vyspelých digitálnych technológií (internet vecí, veľké dáta, umelá inteligencia, 3D tlač atď.): 67 % spoločností v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe uvádza, že využíva prinajmenšom jednu vyspelú digitálnu technológiu, čím sa zmenšuje rozdiel oproti Spojeným štátom americkým (71 %) a zodpovedá to celkovému trendu EÚ (69 %). V reakcii na tlak adaptovať sa a inovovať chce v nasledujúcich troch rokoch stanoviť inovácie ako svoju prioritu väčší podiel firiem v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe než v Európskej únii ako celku (27 % oproti 24 %) či v Spojených štátoch amerických (21 %).
Toto sú niektoré z výsledkov z prieskumu EIB o investíciách v roku 2022 zameraného na strednú, východnú a juhovýchodnú Európu predstavené na dnešnej konferencii Euromoney vo Viedni. Prieskum predstavuje jedinečné informácie na úrovni firiem získané v období od apríla do júla roku 2022 od 5 000 firiem v regióne strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Zahŕňa otázky financovania a iné výzvy, ktorým firmy čelia, ako napríklad potreba investovať, zmena klímy a digitálna transformácia, a skúma vplyv vojny na Ukrajine a pandémie ochorenia COVID-19.
Celá správa je dostupná tu.
Viceprezidentka EIB Lilyana Pavlovová uviedla: „Náš ekonomický prieskum zdôrazňuje, že vplyv súčasnej energetickej krízy je ešte zjavnejší v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy než v iných častiach Európskej únie. Obnoviteľná a udržateľná reakcia je najlepší spôsob, ako podporiť energetickú bezpečnosť Európy. V snahe urýchliť zelenú transformáciu a znižovať závislosť regiónu od fosílnych palív plánuje EIB posilniť financovanie čistej energie a zmobilizovať takmer 115 miliárd EUR v investíciách do energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov, energetických sietí, infraštruktúry nabíjania a skladovania energie.“
Hlavná ekonómka EIB Debora Revoltellová doplnila: „Opakované šoky v posledných troch rokoch znamenali pre spoločnosti v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe a vo zvyšku Európy viaceré výzvy. Firmy v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe prijímajú opatrenia: stanovujú inovácie ako svoju prioritu (viac než priemer EÚ), udržiavajú orientáciu na vývoz a využívajú vyspelé digitálne technológie (podobne ako Európska únia a Spojené štáty americké). Avšak menej firiem v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe investuje do nehmotných aktív (výskum a vývoj, softvér a odborná príprava) než Európska únia ako celok. Neistota a zručnosti spolu s nákladmi na energie predstavujú najvýznamnejšie dlhodobé prekážky investovania.“
Viac investícií do inovácií a boj proti zmene klímy
Zhruba polovica podnikov uviedla, že zmena klímy má vplyv na ich činnosti, pričom jeden z desiatich uviedol, že ide „veľký vplyv“. Avšak iba jedna tretina z nich v priebehu predchádzajúceho finančného roku zlepšila svoju odolnosť voči fyzickým rizikám spojeným so zmenou klímy. Najviac zlepšili svoju odolnosť firmy v Rumunsku (49 %) a Estónsku (40 %), zatiaľ čo najmenej to bolo pri firmách v Maďarsku (21 %). Väčšina firiem podniká kroky na zníženie svojich emisií skleníkových plynov, najmä v Rumunsku (93 %) a Poľsku (90 %), ale menej tak robia firmy v Bulharsku (70 %).
V porovnaní s Európskou úniou vo všeobecnosti firmy v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe vnímajú prechod na prísnejšie klimatické štandardy skôr ako riziko než ako príležitosť. Obzvlášť sektor infraštruktúry vníma prechod na hospodárstvo s nulovými emisiami v nasledujúcich piatich rokoch ako riziko (41 %). Na úrovni firiem to isté platí pre litovské firmy (43 %); oproti tomu spoločnosti v Rumunsku vnímajú zelenú ekonomiku ako príležitosť. Litva vykazuje zároveň najvyšší podiel firiem, ktoré už investovali alebo plánujú investovať do boja proti zmene klímy v budúcich troch rokoch. Po nej nasleduje Rumunsko a Slovinsko.
Medzinárodný obchod
Firmy v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe zostali extrémne orientované na vývoz a otvorené medzinárodnému obchodu, no čelili rôznym narušeniam obchodu. Väčšina firiem vo výrobnom priemysle (94 %) a veľkých firiem (79 %) pôsobí v medzinárodnom obchode, a to najmä Slovinsko a Slovensko. Štyri z piatich firiem v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe zaznamenali od roku 2021 narušenia ich medzinárodného obchodu a takmer polovica z nich uviedla, že vojna medzi Ukrajinou a Ruskom a pandémia ochorenia COVID-19 obmedzili ich podnikateľské činnosti. Zásah týchto firiem v snahe zmierniť narušenia bol väčší než priemer EÚ (45 % oproti 37 % pre celú EÚ). Najmä v snahe diverzifikovať riziká 63 % firiem v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe uviedlo, že zvýšili počet obchodných partnerov, a to najmä v Rumunsku (86 %).