Prvá časť prieskumu EIB o klíme v období rokov 2021 – 2022 sa zaoberá názormi ľudí na zmenu klímy v rýchlo sa meniacom svete. Výsledky z tohto výstupu sa zameriavajú na vnímanie zmeny klímy zo strany občanov a kroky, ktoré v boji proti nej očakávajú od svojej krajiny.
- 75 % Slovákov si myslí, že zmena klímy a jej dôsledky sú najväčšiu výzvou pre ľudstvo v 21. storočí
- 74 % sa domnieva, že núdzová situácia v oblasti klímy ich znepokojuje viac než ich vládu
- 80 % pociťuje, že zmena klímy má vplyv na ich každodenný život
- 60 % si myslí, že krajine sa do roku 2050 nepodarí rázne znížiť jej uhlíkové emisie, ako sa zaviazala v Parížskej dohode
- 55 % je za prísnejšie vládne opatrenia, ktorými sa presadia zmeny v správaní ľudí
- 68 % by uvítalo zdaňovanie výrobkov a služieb, ktoré najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu
- 92 % uvádza, že chce nahradiť lety na krátku vzdialenosť rýchlymi, málo znečisťujúcimi vlakmi v spolupráci so susednými krajinami
75 % Slovákov si myslí, že zmena klímy a jej dôsledky sú najväčšiu výzvou pre ľudstvo v 21. storočí. Tento číselný údaj sa v rôznych demografických kategóriách líši: od 87 % v prípade respondentov vo veku od 15 do 29 rokov po 67 % v prípade respondentov starších ako 65 rokov, a od 79 % v prípade respondentov s nízkym príjmom po 72 % v prípade respondentov s vysokým príjmom, od 62 % v prípade respondentov s ľavicovou politickou orientáciou po 77 % v prípade respondentov s pravicovou politickou orientáciou.
Medzitým veľká väčšina Slovákov (80 %) pociťuje, že zmena klímy má vplyv na ich každodenný život (nad európskym priemerom 77 %).
Toto sú niektoré z výsledkov v prvého výstupu prieskumu EIB o klíme v období rokov 2021 – 2022, ktoré Európska investičná banka (EIB) zverejnila 27. októbra. EIB je úverové rameno Európskej únie a najväčší mnohostranný veriteľ v prípade projektov zameraných na opatrenia v oblasti klímy na svete.
Vnímanie klimatickej krízy / Boj krajiny proti zmene klímy
Veľká väčšina Slovákov (80 %) pociťuje, že zmena klímy má vplyv na ich každodenný život. Zatiaľ čo toto je obzvlášť výrazné pri respondentoch vo veku od 15 do 29 rokov (83 %), tento číselný údaj je o osem bodov nižší (75 %) pri ľuďoch starších než 64 rokov. 72 % ľudí s ľavicovou politickou orientáciou uvádza, že pociťujú tento vplyv na ich každodenný život, čo je o 17 bodov menej než pri respondentoch s pravicovou politickou orientáciou (89 %).
74 % sa domnieva, že núdzová situácia v oblasti klímy ich znepokojuje viac než ich vládu. V dôsledku toho sú pomerne skeptickí, čo sa týka schopnosti ich krajiny podstúpiť náročnú zelenú transformáciu. Iba 40 % si myslí, že Slovensku sa podarí do roku 2050 rázne znížiť jeho uhlíkové emisie, ako sa zaviazalo v Parížskej dohode. Väčšina (60 %) sa domnieva, že Slovensku sa nepodarí splniť ciele v oblasti znižovania uhlíkových emisií.
V dôsledku toho je viac než polovica (55 %) Slovákov za prísnejšie vládne opatrenia, podobné opatreniam v boji proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19, ktorými by sa presadili zmeny v správaní ľudí.
Iba 12 % Slovákov verí, že globálne otepľovanie nie je spôsobené ľudskou činnosťou.
Diskusia o energii
Pri otázke, o aký zdroj energie by sa mala krajina v boji proti globálnemu otepľovaniu opierať, väčšina Slovákov uprednostňuje pri riešení núdzovej situácie v oblasti klímy obnoviteľné zdroje energie (56 %). Takéto zmýšľanie má dokonca viac Európanov ako celok (63 %). Podpora v prospech obnoviteľných zdrojov energie je na Slovensku výrazne badateľná u ľudí mladších než 30 rokov (za je 64 %). Tento číselný údaj však klesá o 32 bodov v prípade ľudí starších ako 64 rokov (32 %).
Slováci vo všeobecnosti o čosi viac podporujú jadrovú energiu než iní Európania (16 % oproti 12 %). Na Slovensku sú ľudia starší než 64 rokov (21 %) oveľa viac za jadrovú energiu než ľudia mladší ako 30 rokov (13 %). Zreteľný je aj rodový rozdiel: muži (22 %) sú oveľa viac za jadrovú energiu než ženy (10 %).
Nakoniec, Slováci sú v porovnaní s inými Európanmi o čosi viac náchylnejší sa domnievať, že ich krajina by sa mala opierať o šetrenie energiou (20 % oproti 17 %). Slovenskí respondenti starší než 64 rokov sú obzvlášť za túto možnosť (45 %). Je to o 34 bodov viac než v prípade respondentov mladších ako 29 rokov (iba 11 % je za šetrenie energiou ako prioritu). Šetrenie energie sa umiestnilo vysoko nad rastúcou úlohou zemného plynu (6 %).
Najpopulárnejšie riešenia na boj proti zmene klímy u Slovákov
Väčšina Slovákov (68 %) by podporila – na úrovni podobnej iným Európanom (69 %) – zavedenie dane na výrobky a služby, ktoré najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Až 71 % respondentov s nízkymi príjmami sa vyslovilo za takúto daň. Slováci sú aj za 5-ročnú minimálnu záručnú dobu na všetky elektrické alebo elektronické výrobky (95 %) a nahradenie letov na krátku vzdialenosť rýchlymi nízkoemisnými vlakmi (92 %). Rovnako sú aj za miernejšie opatrenia, ako napríklad posilňovanie vzdelávania a zvyšovanie povedomia u mladých ľudí o udržateľnej spotrebe (94 %).
Viceprezidentka EIB Lilyana Pavlovová uviedla: „Prieskum EIB o klíme jasne ukázal, že veľká väčšina Slovákov podporuje zavedenie nových opatrení a nástrojov, ako napríklad zdrojov čistejšej energie, s cieľom pomôcť bojovať proti zmene klímy a chrániť svoju krajinu pred zničujúcimi účinkami zmeny klímy. Skutočnosť, že Slováci si dobre uvedomujú hrozby, ktoré spôsobuje nárast globálnych teplôt, a sú pripravení podporiť okamžité rozhodné opatrenia. znamená, že naše klimatické ciele môžeme dosiahnuť rýchlejšie, a to je dobrým znamením. EIB je pripravená všemožne podporiť Slovensko na ceste k budovaniu uhlíkovo-neutrálnej, zelenej a udržateľnej svetovej ekonomiky, ktorá je kľúčom k obmedzeniu nárastu globálnych teplôt na 1,5 °C alebo menej. Ako klimatická banka EÚ sa v snahe zabezpečiť, aby sme v tejto úlohe uspeli, sústredíme na čistú energiu, šetrenie energiou, udržateľné riešenia v oblasti mobility a projekty v oblasti inovácií. Silná podpora pre takýto postup na Slovensku je dobrým znakom pre úspech nášho globálneho boja proti zmene klímy ako najväčšej existenciálnej hrozby pre ľudstvo v súčasnosti.“
--
Stiahnite si tabuľku vytvorenú v exceli s nespracovanými údajmi zo všetkých 30 krajín, v ktorých sa prieskum vykonal tu. Kliknite tu a vstúpte do webového sídla EIB, kde sa uvádzajú hlavné zistenia zo štvrtého prieskumu EIB o klíme.
Prieskum EIB o klíme
Európska investičná banka spustila štvrté vydanie prieskumu EIB o klíme, ktorý je dôsledným zhodnotením toho, ako ľudia zmýšľajú o zmene klímy. Cieľom štvrtého vydania prieskumu EIB o klíme, ktorý bol zrealizovaný v spolupráci s firmou BVA zameriavajúcou sa na výskum trhu, bolo vniesť do širšej diskusie postoje a očakávania z pohľadu opatrení v oblasti klímy. Do prieskumu sa zapojilo viac než 30 000 respondentov v období od 26. augusta do 22. septembra 2021, s reprezentatívnym panelom pre každú z 30 dopytovaných krajín.
Európska investičná banka
Európska investičná banka (EIB) je inštitúcia Európskej únie, ktorá zabezpečuje dlhodobé úverovanie a ktorú vlastnia členské štáty EÚ. Poskytuje dlhodobé financovanie pre zdravé investície v snahe prispieť k plneniu politických cieľov EÚ v Európe aj mimo nej. Európska investičná banka pôsobí zhruba v 160 krajinách a je jedným z najväčších mnohostranných veriteľov v oblasti projektov zameraných na opatrenia v oblasti klímy na svete. Skupina EIB prijala nedávno svoj Plán klimatickej banky s cieľom plniť svoj náročný program, ktorým je podporiť investície do opatrení v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti počas desaťročia do roku 2030 v objeme 1 bilión EUR a do roku 2025 zaistiť viac než 50 % financovania EIB pre opatrenia v oblasti klímy a environmentálnu udržateľnosť. Súčasťou plánu je, že všetky nové operácie skupiny EIB sú od roku 2021 v súlade s cieľmi a zásadami Parížskej dohody.
BVA
BVA je prieskumná a konzultačná firma, vnímaná ako jedna z najinovatívnejších firiem v tomto sektore zameriavajúca sa výskum trhu. BVA sa špecializuje na behaviorálny marketing, pričom kombinuje vedu o údajoch so spoločenskými vedami tak, aby sa údaje stali podnetnými a aby sa vniesli do života. BVA je tiež členom Celosvetovej nezávislej siete na výskum trhu (Worldwide Independent Network of Market Research, WIN), globálnej siete niektorých z popredných hráčov na svete v oblasti výskumu a prieskumu trhu s viac ako 40 členmi.