- Podiel slovenských firiem, ktoré investujú, teraz zodpovedá priemeru EÚ a čelí relatívne malým finančným obmedzeniam.
- Inovácie na Slovensku sa približujú úrovni EÚ, s dobrými výsledkami vo výrobe a vo všeobecnosti využívaním pokrokových digitálnych technológií a generatívnej umelej inteligencie porovnateľným s úrovňou EÚ, hlavne pokiaľ ide o interné procesy a marketing.
- Väčšina slovenských firiem zápasí s čoraz zložitejšími právnymi predpismi a prísnejšie klimatické normy vníma skôr ako riziko než ako príležitosť.
Slovenské spoločnosti si udržujú silnú investičnú aktivitu, čoraz viac využívajú externé financovanie a vykazujú rozsiahlu integráciu do medzinárodného obchodu, ako vyplýva z najnovšieho prieskumu Európskej investičnej banky o investíciách (EIBIS) 2025 pre Slovensko. Nový prieskum zároveň ukazuje, že podiel firiem investujúcich na Slovensku v posledných rokoch stabilne rastie a v súčasnosti zodpovedá priemeru EÚ.
Investície realizujú predovšetkým stredné a veľké podniky a firmy v oblasti výroby a infraštruktúry, zatiaľ čo očakávania budúceho rastu investícií sa výrazne znížili. Slovenské firmy zároveň hlásia slabnúcu dôveru v hospodársky a regulačný výhľad a vnímajú právne predpisy v oblasti klímy skôr ako riziko než ako príležitosť.
Debora Revoltellová, hlavná ekonómka Európskej investičnej banky, uviedla: „Slovenské firmy sa jasne zaviazali investovať, inovovať a konkurovať na medzinárodnej úrovni. Zvýšená neistota, regulačná zložitosť a obavy týkajúce sa klimatických noriem však ovplyvňujú ich výhľad. Zabezpečenie predvídateľných rámcov a cielená podpora zelených a digitálnych investícií budú mať zásadný význam na udržanie konkurencieschopnosti a urýchlenie transformácie.“
Prieskum EIBIS 2025 pre Slovensko ukazuje silné investície, ale zhoršujúci sa výhľad. Približne 88 % slovenských firiem v poslednom finančnom roku investovalo, čo zodpovedá priemeru EÚ, pričom najaktívnejšie boli stredné a veľké firmy a firmy pôsobiace vo výrobe a infraštruktúre. Čistý zostatok firiem očakávajúcich zvýšenie investícií však v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne klesol, čo naznačuje opatrnejší postoj.
Podiel spoločností využívajúcich externé financovanie stúpol nad priemer EÚ, ale objem investícií financovaných prostredníctvom externého financovania zostáva pod priemerom. Banky zostávajú hlavným zdrojom financovania a nespokojnosť s nákladmi na prijaté úvery a pôžičky je podobná ako v EÚ. Iba 3,3 % firiem čelí finančným obmedzeniam – ide o jeden z najnižších zaznamenaných podielov, ktorý je výrazne nižší ako priemer EÚ.
Slovensko je tiež vysoko integrované do svetového obchodu: 82 % firiem je zapojených do medzinárodného obchodu, najmä vo výrobe. V porovnaní s firmami v EÚ slovenské firmy hlásia menej problémov so získavaním materiálov, logistikou alebo colnými postupmi, ale za svoju hlavnú výzvu v medzinárodnom obchode považujú dodržiavanie nových právnych predpisov a noriem, pričom vývozcovia čelia najmä nejednotným požiadavkám na trhoch EÚ.
V oblasti klímy a inovácií dve tretiny slovenských firiem uvádzajú, že fyzické klimatické riziká, ako sú extrémne poveternostné javy alebo meniace sa klimatické vzorce, ovplyvňujú ich činnosť, pričom najviac sú im vystavené stredné a veľké firmy. Takmer šesť z desiatich spoločností vníma prísnejšie klimatické normy a právne predpisy predovšetkým ako riziko a len malá menšina ich vníma hlavne ako príležitosť, čo je v rozpore s pozitívnejšími očakávaniami v EÚ ako celku. Inovácie a zavádzanie umelej inteligencie zároveň dobiehajú úroveň EÚ: 29 % slovenských firiem vykazuje inovačnú činnosť, pričom výroba vedie v oblasti nových produktov a procesov, a zavádzanie pokročilých digitálnych technológií je vo všeobecnosti v súlade s priemerom EÚ. Približne 35 % slovenských firiem využíva generatívnu umelú inteligenciu, a to najmä v interných procesoch, marketingu a predaji, pričom vysoké využitie má generatívna umelá inteligencia v službách. Väčšina firiem už prijíma opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, najmä prostredníctvom znižovania odpadu a energetickej efektívnosti, ale nižší podiel ako v EÚ stanovuje a monitoruje explicitné emisné ciele alebo investuje do adaptácie na zmenu klímy a poistenia súvisiaceho so zmenou klímy, čo poukazuje na značný priestor na posilnenie odolnosti a pripravenosti.
Prieskum EIB o investíciách sa uskutočňuje každý rok a poskytuje reprezentatívny obraz o investičných aktivitách, podmienkach financovania, inováciách a opatreniach v oblasti klímy v podnikoch v EÚ a v Spojených štátoch amerických. Vlna 2025 pre Slovensko je založená na telefonických rozhovoroch so 401 firmami, ktoré sa uskutočnili od apríla do júla 2025.
https://www.eib.org/en/publications/20250218-econ-eibis-2025-slovakia
Všeobecné informácie
EIB
Európska investičná banka (EIB) je inštitúcia Európskej únie, ktorá zabezpečuje dlhodobé úverovanie a ktorú vlastnia jej členské štáty. Financuje investície, ktoré prispievajú k plneniu politických cieľov EÚ. Projekty EIB posilňujú konkurencieschopnosť, podnecujú inovácie, podporujú udržateľný rozvoj, zvyšujú sociálnu a územnú súdržnosť a podporujú spravodlivý a rýchly prechod ku klimatickej neutralite.
Skupina EIB, ktorá zahŕňa aj Európsky investičný fond (EIF), podpísala v roku 2023 v novom financovaní celkovo 88 miliárd EUR pre viac ako 900 projektov. Predpokladá sa, že tieto záväzky zmobilizujú investície vo výške zhruba 320 miliárd EUR, ktoré podporia 400 000 spoločností a 5,4 milióna pracovných miest.
Všetky projekty financované skupinou EIB sú v súlade s Parížskou klimatickou dohodou. Skupina EIB nefinancuje investície do fosílnych palív. Sme na dobrej ceste splniť náš záväzok podporiť v desaťročí do roku 2030 investície do klímy a environmentálnej udržateľnosti vo výške 1 bilión EUR, ako sme sa zaviazali v našom pláne klimatickej banky. Viac ako polovica ročného financovania skupiny EIB podporuje projekty, ktoré priamo prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy, adaptácii na ňu a zdravšiemu životnému prostrediu.
Približne polovica finančných prostriedkov EIB v rámci Európskej únie smeruje do kohéznych regiónov, kde je príjem na obyvateľa nižší. To zdôrazňuje záväzok banky podporovať inkluzívny rast a zbližovanie životných úrovní.